Obsah článku
Právo na internet Európanom zostane
1. strana
2. strana
3. strana
Všetky strany

Snaha o zavádzanie pravidiel v online svete nie je novinka. Pred troma rokmi Európska únia v odpovedi na krvavé bombové atentáty v Madride a Londýne prišla s požiadavkou na uchovávanie dát z internetovej a telefónnej prevádzky. Smernica, ktorá rýchlo získala prezývku Veľký Brat, má oficiálne slúžiť na odhaľovanie obzvlášť závažnej kriminality.

No napríklad na Slovensku sa jej transpozícia zvrhla na (napokon neúspešný) pokus polície na nazeranie do telekomunikačného tajomstva bez súhlasu súdu. Nehovoriac o tom, že efekt, ktorý ústupok v ochrane súkromia prinesie, je prinajmenšom otázny: kriminálnici sa novým bariéram môžu ľahko vyhnúť – napríklad využitím online služieb mimo európskej jurisdikcie.

Obľúbené sú tiež pokusy úradníkov a zákonodarcov o blokovanie prístupu k webstránkam so šteklivým obsahom. V januári český Senát schválil právnu úpravu, ktorá providerom prikazuje, aby používateľom zamedzili prístup na „dospelácke“ servery.

Pôvodne sa malo obmedzenie týkať iba webov s hazardnými hrami (šlo o novelu zákona o lotériách). Zaujímavé je, že k autorstvu pornodoplnku sa nikto nehlási. V každom prípade, českí senátori zašli ešte ďalej ako napríklad nemecká vláda, ktorá v apríli do Bundestagu posunula zákon, umožňujúci blokovať prístup k stránkam s detskou pornografiou (a tiež zhromažďovať údaje o surferoch).

Na druhej strane sa opäť ukazuje, že potenciálne prospešný zámer má slabé miesta. Napríklad vo Veľkej Británii, kde niektorí provideri blokujú prístup ku kontroverznému obsahu na samoregulačnom princípe, neziskovka Internet Watch Foundation na blacklist zaradila aj stránku Wikipedie o albume skupiny Scorpions s kontroverzným obalom retušovaného nahého dievčaťa.

Fakt je, že LP vyšla v roku 1976 vo viacerých krajinách s mravne neškodnejším alternatívnym obalom. Prevádzkovateľ portálu Facebook zasa nedávno za detskú pornografiu označil niektoré obrázky zavesené v online klube dojčiacich matiek.

Čo sa stoplo

Minulotýždňové hlasovanie v Europarlamente s veľkou pravdepodobnosťou posunie telekomunikačný balík do tretieho čítania, takzvaného zmierovacieho konania. Pravda, ak na tom telekomunikační ministri – stretnú sa 12. júna – budú trvať. Ak áno, telekomunikačná reforma sa v tomto končiacom sa volebnom období už neuskutoční.

Eurokomisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová, ktorej tím telekomunikačný balík dlhé roky pripravoval, z toho veľmi nadšená byť nemôže. Obzvlášť keď aj jej sa onedlho končí mandát v Európskej komisii. Ale oponentov nekritizuje: „Tento dodatok [138/46] je dôležitým potvrdením základných práv občanov Európskej únie. Pre mnohých má vysokú symbolickú a politickú hodnotu.“ Komisárka chce podľa vlastných slov presviedčať ministrov v Rade EÚ, aby balík schválili aj s klauzulou, ktorú z neho pred časom vyhodili.

Ak sa jej to nepodarí, na čas sa odsunie nástup viacerých významných noviniek v telekomunikačnom biznise. Jednou z top zmien má byť možnosť úradného rozdelenia dominantného operátora na dva subjekty, z ktorých jeden by spravoval sieť a druhý zabezpečoval poskytovanie služieb koncovým zákazníkom.

Funkčná separácia by vstúpila do hry ako posledná inštancia, až keď žiadne „bežné“ regulačné opatrenia nepomôžu rozpumpovať konkurenciu na trhu. Otázka je, či sa podarí splniť cieľ – „úplne rovnocenné prístupové produkty všetkým operátorom“ –, keď separácia napríklad nemá brániť v „používaní náležitých koordinačných mechanizmov“. A problém, kto to celé zaplatí, bruselskí stratégovia, samozrejme, neriešia.

S oddelením siete a služieb zatiaľ telekomunikační regulátori veľa skúseností nemajú. Môže byť pre nich veľkou výzvou zaistiť, aby rozdelený podnik mal naďalej motiváciu investovať do siete. A rovnakú úlohu musia splniť aj v ďalšej veľkej novinke z telekomunikačného balíčka. Pri regulácii nových optických sietí, ktoré dominantní operátori majú sprístupniť konkurencii. Niektoré veľké telekomy sa už vyjadrili, že ak sa o optiku budú musieť deliť, tak do nej nebudú investovať vôbec.

Dôležitou reformou má prejsť aj univerzálna služba. Z definície funkčného internetového pripojenia vypadne prenosová rýchlosť 56 kbit/s, čo má podľa Európskej komisie uľahčiť rozmach širokopásmového pripojenia na starom kontinente.

Štandardne sa broadband šíri v oblastiach, kde to ekonomika providerovi povoľuje, po novom by mal byť dostupný všade na požiadanie, v štandardnej kvalite a za primeranú cenu. Rozšírenie unislužby o broadband sa nepozdáva ani jej poskytovateľom, lebo ich siete by takéto požiadavky nemuseli technicky zvládnuť. Nová povinnosť sa im nepáči napriek tomu, že na stratu z unislužby sa im skladajú konkurenti.

Telko balíček nešetrí ani mobilných operátorov. V smerniciach sa uvažuje o sprísnení povinností v oblasti prenositeľnosti čísla. S existujúcim telefónnym kontaktom sa má dať prejsť ku konkurencii „s minimálnym oneskorením“. Inými slovami, číslo má byť funkčne aktivované do jedného dňa.

Prenositeľnosť je témou aj na Slovensku. Tretí operátor ho považuje za zásadnú cestu k rastu trhového podielu. A regulátor rieši pravidlá, hoci zatiaľ neúspešne, podľa ktorých má celý proces trvať nanajvýš päť dní a stáť štyri eurá.

Naopak vo veľmi oklieštenej verzii sa v balíčku ocitol nový telekomunikačný superregulátor. Pôvodný návrh na silné kompetencie Bruselu skrz celý kontinent narazil na odpor národných úradov. Po novom má mať úrad – dali mu názov BEREC – len poradnú funkciu a malý sekretariát, pričom jeho činnosť sa bude netradične financovať aj z dobrovoľných finančných príspevkov členských štátov a lokálnych regulátorov.

Práva bez hraníc

Napriek fiasku v Europarlamente sa nedá očakávať, že N. Sarkozy sa svojej vízie na zastavenie online pirátstva vzdá. Po úspechu na národnej úrovni, sa ho zrejme pokúsi oživiť na celoeurópskej úrovni. No predbehnúť ho svojím spôsobom môže Európska komisia.