| Obsah článku |
|---|
| Právo na internet Európanom zostane |
| 1. strana |
| 2. strana |
| 3. strana |
| Všetky strany |
[18.5.2009, TREND / Jozef Andacký]
Trikrát a dosť. Po dvoch varovaniach pre domnelého internetového piráta prichádza zrušenie online prípojky. Na vydanie ultimáta pritom stačí, ak hudobný vydavateľ alebo filmový distribútor na niekoho, respektíve na nejakú IP adresu ukáže prstom. Úrad vytvorený antipirátskym zákonom potom vyzve internetového providera, aby odhalil identitu dotyčného surfera, a môže sa konať.
Razantný francúzsky recept proti bujnejúcemu nelegálnemu šíreniu hudby a filmov si do zoznamu úloh zaradil sám Nicolas Sarkozy. Na čistote internetu mu evidentne veľmi záleží, inak by nápad, produkt lobingu hudobnej a filmovej brandže, netisol cez domácu i paneurópsku zákonodarnú mašinériu. Nehľadiac na protesty oponentov, hovoriacich o fatálnom riziku pre slobodu online prostredia.
NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:
* Riadenie internetu
* Klin sa vybíja klinom (Komentár)
Dve misie
Aktuálny prezident Piatej republiky zaznamenal minulý týždeň úspech na domácej pôde. Antipirátsky zákon mu schválili francúzski zákonodarcovia. Hoci cesty k nemu boli tŕnisté. Minulý rok zákon síce prešiel hornou komorou parlamentu, Senátom, no začiatkom apríla zakopol v dolnej komore, v Národnom zhromaždení.
Paradoxne, aj vďaka dvojici poslancov Sarkozyho Zväzu pre ľudové hnutie. Ktorým sa, ako uvádza BBC, nepáčilo, že používatelia majú za pripojenie platiť aj po úradnom e-deložovaní. Návrh zákona známeho pod skratkou HADOPI (podľa názvu vygenerovaného úradu) teda minulý týždeň prešiel až na tretí pokus. Legislatívna zmena bola presadená 296 hlasmi proti 233.
Do zákonov EÚ sa mali protipirátske myšlienky N. Sarkozyho exportovať cez reformu telekomunikačných smerníc, záväzných pre všetkých 27 krajín euroklubu. No poslanci Europarlamentu sa zjavne nechali presvedčiť oponentmi. Vlani v septembri do telekomunikačného balíčka vsunuli blokačnú klauzulu.
Podľa nej nemožno žiadne reštrikcie voči používateľom použiť bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu – iba ak by bola ohrozená verejná bezpečnosť. Z procesného hľadiska povýšili prístup do internetu na základné ľudské právo.
Že za Dodatok 138 hlasovali viac než dve tretiny europoslancov, N. Sarkozyho neodradilo. Využil, že kým sa balík v parlamente posunul do druhého čítania, dostala ho na stôl Rada EÚ – telekomunikační ministri Únie. Tam blokačná klauzula z reformy na naliehanie francúzskej strany, ktorá v tom čase šéfovala celej EÚ, vypadla.
Do hry ju vrátila parlamentná komisia pre priemysel, dopravu a energie a jedna z gestoriek telko balíka, poslankyňa Catherine Trautmannová. Ktorá, zhodou okolností, v Štrasburgu zastupuje Sarkozyho rivalov na domácej francúzskej scéne, opozičnú Socialistickú stranu. Jej pozmeňovák – po prečíslovaní Dodatok 46 – minulý týždeň europoslanci odklepli.
Ostalo dosť
Hoci aktivisti podporujúci Dodatok 138/46 hovoria po minulom týždni o víťazstve pre otvorený a slobodný internet, faktom je, že protipirátska zásada trikrát a dosť nie je jedinou zmenou, ktorá sa dotkne online Európy.
V novej smernici o univerzálnej službe sa napríklad uvádza, že sa nenariaďujú ani nezakazujú podmienky, ktorými provideri obmedzia prístup používateľov k službám. To môže podľa kritikov viesť k balíčkovaniu internetu na spôsob káblovej televízie. „Provideri budú môcť legálne limitovať počet stránok, ktoré si používateľ môže pozrieť, alebo povedať, ktoré služby môže alebo nemôže využívať,“ píše sa na stránke BlackoutEurope.eu.
V ohrození majú byť najmä torrenty na sťahovanie multimediálneho, zhodou okolností zväčša nelegálneho obsahu. Ale napríklad i telefonovanie cez internet prostredníctvom Skypu. Niektorí provideri už v minulosti torrentové sťahovanie v určitom čase dňa buď úplne blokovali, alebo mu poskytovali iba minimálnu prenosovú rýchlosť, aby používateľov odradili.
Robili to najmä preto, aby zamedzili sťahovaniu veľkých objemov dát, ktoré zhoršovalo ekonomiku poskytovanej služby. Odvtedy zmenili obchodné modely a torrenty strážia iba výnimočne. No napríklad mobilní operátori by o blokovaní Skypu uvažovať mohli, pretože bezplatné telefonovanie cez internet im kanibalizuje ich hlasový corebiznis.
Nová európska legislatíva pre takéto eventuality dláždi cestu. Hoci formálne sleduje potenciálne spotrebiteľsky prospešný cieľ. Konkrétne, aby nedochádzalo k zhoršovaniu služieb alebo spomaľovaniu prevádzky v sieťach, regulátor bude môcť providerom určiť požiadavky na minimálnu kvalitu služby. Len slabučkou náplasťou na obavy kritikov je, že provideri o prípadných obmedzeniach musia informovať v zmluvných podmienkach.
Ani autorskoprávna brandža v telko balíčku napokon neobchádza úplne naprázdno. Podľa novelizovanej smernice o univerzálnej službe regulátori „a iné príslušné orgány“ môžu presadzovať spoluprácu medzi providermi a „sektormi zainteresovanými na podpore zákonného obsahu“. Pričom predmetom spolupráce môže byť poskytovanie informácií o „porušovaní autorských práv“.
Dojčiace matky
Viviane Redingová: Štátne hranice by nemali spotrebiteľom komplikovať život, keď si chcú online stiahnuť pesničku.
Druhý parlamentný spravodajca, Malcolm Harbour z Veľkej Británie, obavy oponentov nezdieľa. Tvrdí, že telekomunikačný balík nikdy nijako nesúvisel s obmedzeniami internetu. „Som v úžase z nevšedného stanoviska iniciatívy Blackout Europe,“ uvádza v online rozhovore pre europarlamentný web. Rovnako podľa neho v smerniciach nikdy nešlo o presadzovanie autorských práv.
Na druhej strane, britský europoslanec M. Harbour si myslí, že na dianie v internete treba „jednoznačne“ dozerať. Lebo globálna sieť sa používa na teroristické akcie, detskú pornografiu, obchodovanie s ľuďmi a iné nelegálne aktivity: „Internet musí byť slobodný, ale nie bez akejkoľvek regulácie.“
Snaha o zavádzanie pravidiel v online svete nie je novinka. Pred troma rokmi Európska únia v odpovedi na krvavé bombové atentáty v Madride a Londýne prišla s požiadavkou na uchovávanie dát z internetovej a telefónnej prevádzky. Smernica, ktorá rýchlo získala prezývku Veľký Brat, má oficiálne slúžiť na odhaľovanie obzvlášť závažnej kriminality.
No napríklad na Slovensku sa jej transpozícia zvrhla na (napokon neúspešný) pokus polície na nazeranie do telekomunikačného tajomstva bez súhlasu súdu. Nehovoriac o tom, že efekt, ktorý ústupok v ochrane súkromia prinesie, je prinajmenšom otázny: kriminálnici sa novým bariéram môžu ľahko vyhnúť – napríklad využitím online služieb mimo európskej jurisdikcie.
Obľúbené sú tiež pokusy úradníkov a zákonodarcov o blokovanie prístupu k webstránkam so šteklivým obsahom. V januári český Senát schválil právnu úpravu, ktorá providerom prikazuje, aby používateľom zamedzili prístup na „dospelácke“ servery.
Pôvodne sa malo obmedzenie týkať iba webov s hazardnými hrami (šlo o novelu zákona o lotériách). Zaujímavé je, že k autorstvu pornodoplnku sa nikto nehlási. V každom prípade, českí senátori zašli ešte ďalej ako napríklad nemecká vláda, ktorá v apríli do Bundestagu posunula zákon, umožňujúci blokovať prístup k stránkam s detskou pornografiou (a tiež zhromažďovať údaje o surferoch).
Na druhej strane sa opäť ukazuje, že potenciálne prospešný zámer má slabé miesta. Napríklad vo Veľkej Británii, kde niektorí provideri blokujú prístup ku kontroverznému obsahu na samoregulačnom princípe, neziskovka Internet Watch Foundation na blacklist zaradila aj stránku Wikipedie o albume skupiny Scorpions s kontroverzným obalom retušovaného nahého dievčaťa.
Fakt je, že LP vyšla v roku 1976 vo viacerých krajinách s mravne neškodnejším alternatívnym obalom. Prevádzkovateľ portálu Facebook zasa nedávno za detskú pornografiu označil niektoré obrázky zavesené v online klube dojčiacich matiek.
Čo sa stoplo
Minulotýždňové hlasovanie v Europarlamente s veľkou pravdepodobnosťou posunie telekomunikačný balík do tretieho čítania, takzvaného zmierovacieho konania. Pravda, ak na tom telekomunikační ministri – stretnú sa 12. júna – budú trvať. Ak áno, telekomunikačná reforma sa v tomto končiacom sa volebnom období už neuskutoční.
Eurokomisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová, ktorej tím telekomunikačný balík dlhé roky pripravoval, z toho veľmi nadšená byť nemôže. Obzvlášť keď aj jej sa onedlho končí mandát v Európskej komisii. Ale oponentov nekritizuje: „Tento dodatok [138/46] je dôležitým potvrdením základných práv občanov Európskej únie. Pre mnohých má vysokú symbolickú a politickú hodnotu.“ Komisárka chce podľa vlastných slov presviedčať ministrov v Rade EÚ, aby balík schválili aj s klauzulou, ktorú z neho pred časom vyhodili.
Ak sa jej to nepodarí, na čas sa odsunie nástup viacerých významných noviniek v telekomunikačnom biznise. Jednou z top zmien má byť možnosť úradného rozdelenia dominantného operátora na dva subjekty, z ktorých jeden by spravoval sieť a druhý zabezpečoval poskytovanie služieb koncovým zákazníkom.
Funkčná separácia by vstúpila do hry ako posledná inštancia, až keď žiadne „bežné“ regulačné opatrenia nepomôžu rozpumpovať konkurenciu na trhu. Otázka je, či sa podarí splniť cieľ – „úplne rovnocenné prístupové produkty všetkým operátorom“ –, keď separácia napríklad nemá brániť v „používaní náležitých koordinačných mechanizmov“. A problém, kto to celé zaplatí, bruselskí stratégovia, samozrejme, neriešia.
S oddelením siete a služieb zatiaľ telekomunikační regulátori veľa skúseností nemajú. Môže byť pre nich veľkou výzvou zaistiť, aby rozdelený podnik mal naďalej motiváciu investovať do siete. A rovnakú úlohu musia splniť aj v ďalšej veľkej novinke z telekomunikačného balíčka. Pri regulácii nových optických sietí, ktoré dominantní operátori majú sprístupniť konkurencii. Niektoré veľké telekomy sa už vyjadrili, že ak sa o optiku budú musieť deliť, tak do nej nebudú investovať vôbec.
Dôležitou reformou má prejsť aj univerzálna služba. Z definície funkčného internetového pripojenia vypadne prenosová rýchlosť 56 kbit/s, čo má podľa Európskej komisie uľahčiť rozmach širokopásmového pripojenia na starom kontinente.
Štandardne sa broadband šíri v oblastiach, kde to ekonomika providerovi povoľuje, po novom by mal byť dostupný všade na požiadanie, v štandardnej kvalite a za primeranú cenu. Rozšírenie unislužby o broadband sa nepozdáva ani jej poskytovateľom, lebo ich siete by takéto požiadavky nemuseli technicky zvládnuť. Nová povinnosť sa im nepáči napriek tomu, že na stratu z unislužby sa im skladajú konkurenti.
Telko balíček nešetrí ani mobilných operátorov. V smerniciach sa uvažuje o sprísnení povinností v oblasti prenositeľnosti čísla. S existujúcim telefónnym kontaktom sa má dať prejsť ku konkurencii „s minimálnym oneskorením“. Inými slovami, číslo má byť funkčne aktivované do jedného dňa.
Prenositeľnosť je témou aj na Slovensku. Tretí operátor ho považuje za zásadnú cestu k rastu trhového podielu. A regulátor rieši pravidlá, hoci zatiaľ neúspešne, podľa ktorých má celý proces trvať nanajvýš päť dní a stáť štyri eurá.
Naopak vo veľmi oklieštenej verzii sa v balíčku ocitol nový telekomunikačný superregulátor. Pôvodný návrh na silné kompetencie Bruselu skrz celý kontinent narazil na odpor národných úradov. Po novom má mať úrad – dali mu názov BEREC – len poradnú funkciu a malý sekretariát, pričom jeho činnosť sa bude netradične financovať aj z dobrovoľných finančných príspevkov členských štátov a lokálnych regulátorov.
Práva bez hraníc
Napriek fiasku v Europarlamente sa nedá očakávať, že N. Sarkozy sa svojej vízie na zastavenie online pirátstva vzdá. Po úspechu na národnej úrovni, sa ho zrejme pokúsi oživiť na celoeurópskej úrovni. No predbehnúť ho svojím spôsobom môže Európska komisia.
Tá minulý týždeň spustila portál eYouGuide, ktorý má spotrebiteľov zorientovať v ich právach pri online nakupovaní, ochrane osobných údajov či pohybe v sociálnych sieťach. V. Redingová a jej kolegyňa pre ochranu spotrebiteľa Meglena Kuneva zaostrili pozornosť aj na zastaraný systém správy autorských práv. „Štátne hranice by už nemali európskym spotrebiteľom komplikovať život, keď si budú chcieť online kúpiť knihu alebo stiahnuť pesničku,“ hovorí komisárka pre informačnú spoločnosť.
V spoločnej „digitálnej agende“ úradníci oboch direktoriátov našli osem prioritných oblastí pre možné opatrenia EÚ. Medzi nimi prípravu pôdy pre režimy multiteritoriálnej licencie pre online obsah. V súčasnosti si provideri musia práva pre šírenie hudby či filmov pre každú krajinu zabezpečovať osobitne. To znamená, že napríklad obyvateľ Slovenska si z amerického či britského Amazonu nemôže stiahnuť (a zaplatiť) digitálnu hudbu, hoci knihu si stade kúpiť môže.
Práve chýbajúce legálne online downloadovacie služby – prípadne minimum konkurencie a tomu zodpovedajúce vysoké ceny – tlačia časť spotrebiteľov do osídiel internetového pirátstva. Zmena systému autorských práv síce nelegálne šírenie obsahu nevyrieši, ale aspoň je šanca, že biznis s digitálnym obsahom dostane brandžou toľko vytúžený rastový impulz. A aj bez pričinenia premotivovaného N. Sarkozyho.
* Obsah telekomunikačného balíka funkčná separácia
* regulácia optických sietí
* broadband v univerzálnej službe
* prenositeľnosť čísla za jeden deň
* horúca linka pre nezvestné deti
* povinnosť informovať o narušení bezpečnosti dát
* ochrana proti spamu a kybernetickým útokom
* lepšie využívanie rádiového spektra
* vytvorenie európskeho regulátora BEREC
PRAMEŇ: Európsky parlament
Foto - Wikipedia, Európska Komisia